Průběžná diskuze


Prosíme všechny účastníky diskuze o objektivnost v příspěvcích a střídmost v reakcích. Závadné příspěvky budou odstraněny a vulgární autoři zabanováni.

1 433 comments

  1. Do Noveho roku Vam prajem hodne zdravia a radosti z cyklistiky. Aby sme mali radost zo sportovych uspechov nasich cyklistov.
    {bye}

  2. Štyby dneska na DVV Tophy třináctý, porazil mimo jiné Van der Haara a Borošovi nadělil skoro dvě a půl minuty. Přiznám, že od Boroše jsem letos čekal podstatně lepší výsledky.

  3. Tak se zda, že Leo má smlouvu v Boře i má 2019. Na jejich webu to tak vypadá. Myslíte ze pojede pristi rok nějaký závod? Takový konec si nezaslouží ani on ani my. ;)

    Jinak všem přeju štěstí do Nového roku.

  4. A ešte zabudol, aby ste nezabudli {yes} , zajtra by mal ísť Štyby kros v Zolderi.

    • Alex forever

      Tak to dopadlo +/- tak, jak jsem si myslel a nemůžu říst, že by mne to potěšilo… {wacko}
      Pravda ale je, že prokousat se tím obrovským balíkem do první dvacítky nebyl pro Štybyho žádnej med a i když se tam nakonec aspoň na pár kilometrů objevil, měl toho už asi plný brejle. I když ho kamery v těch chvílích moc nezabíraly, tak i z těch několika málo obrázků, které přenosem prosvištěly někdy v polovině závodu, bylo zřejmé, že už nejede žádnou stíhačku a je rád, že je rád…
      Na druhou stranu dojel jen pár vteřin za Borošem a dalších pár za Pauwelsem, kteří nedělají nic jiného, než že jezdí cyklokros.
      Takže vlastně docela OK {scratch}

      • Lepsi to napsat neslo {good} Alespon Zdenek mezi svatky nepribere {bye}

        • Alex forever

          Jojo – a připomněl se i tak svým belgickým fandům, což je velmi důležité {bomb}
          Koukal jsem na ten závod v PC na streamu s vlámským (asi) komentářem a kromě komentování dění na samotné špici jsem postřehnul velmi časté opakování Zdeňkova příjmení. A to přesto, že ho kamery právě nezabíraly.
          Značka Štybar má prostě v zemích Beneluxu stále skvělý zvuk a to je moc dobře {good}

        • Štyby to popísal, že na začiatku bol v podstate bez šance, keď sa vbehlo do terénu a natiahlo sa to tak mal malú šancu dostať sa dopredu a potom vraj robil technické chyby, čo je pochopiteľné. Hlásateľ ho dosť často spomínal a aj hlásateľ priamo v pretekoch ho povzbudzoval a upozorňoval na neho divákov. V závere ho potom komentátor pochválil, že odviedol dobrú prácu.
          Zajtra máme ďalší cykloskros so Štybym.

  5. Možno to bude niekoho zaujímať, spoveď Miša Kolářa prečo skončil s cyklistikou
    Ľudia sa možno čudujú, prečo som to spravil. Mal som 25 rokov, ročne mi chodila na účet šesťciferná suma a plnil som si detský sen. Veď ktorý chlapec by nechcel byť profesionálny cyklista a jazdiť po boku Alberta Contadora či Petra Sagana?
    Ja som sa však rozhodol skončiť. Už ma to viac nebavilo a nechcel som robiť cyklistiku len pre peniaze. To by mi privodilo akurát tak úzkosť. Koniec bol jedinou alternatívou. Otázkou bolo len to, kedy príde. Áno, mohol som si povedať, že sklopím uši a nechám sa športovou kariérou voľne unášať. Nejako by som určite preplával a ani hanbu by som si nespravil. To však nie je môj štýl. Som zvyknutý, že si svoj život zariadim tak, ako chcem ja, a tak, aby bavil hlavne mňa. Nie aby som napĺňal predstavy niekoho iného.

    Ak ma poznáte, tak zrejme ako chlapíka, ktorý v roku 2016 potiahol Petra Sagana za druhým titulom majstra sveta v Katare. Ešte pár sto metrov pred cieľom som bol na čele pelotónu, kde som pre Peťa vytváral výhodnú pozíciu. Bol som hrdinom, stále len 23-ročný cyklista so sľubnou budúcnosťou. Tak to možno vyzeralo na prvý pohľad, no vnútri som prežíval čosi úplne iné. Ja som myslel na to, či ešte má cenu byť cyklistom.

    Do profesionálnej cyklistiky som vstúpil ako veľmi mladý, zmluvu s tímom Tinkoff-Saxo som podpísal ako 21-ročný. A už o rok neskôr som dosiahol vrchol, ktorý som nikdy nedokázal prekonať. Najhoršie je, že som nebol naivný a naplno som si to uvedomoval. Robil som všetko pre to, aby som sa posunul vyššie, no nič pomáhalo. A keď máte pred sebou ešte desaťročnú kariéru a viete, že to už nikdy nebude lepšie, nemáte chuť v nej pokračovať a robiť niečo, čo nedáva zmysel.

    Prvý rok medzi profíkmi bol skvelý, zapísal som sa hlavne tým, že som bol súčasťou úniku dňa na najslávnejšej jarnej klasike Paríž-Roubaix 2014. Bol to asi najväčší výkon, aký som kedy podal.
    Stačí, keď poviem, že za šesť a pol hodiny som mal priemerný tep 171. Keď som sa už ale ocitol v úniku, nemohol som zdupkať. Bolo treba to odtrpieť.

    Tento príbeh nie je o úspechu. Je o tom, ako som sa zariadil po tom, čo som zistil, že hviezdou nebudem. O tom, ako som vystúpil z bubliny a objavil svet, o ktorom som dovtedy nemal poňatia.

    • Inak to však z môjho pohľadu išlo od desiatich k piatim. Bol som zvyknutý vyhrávať preteky a patriť k najlepším. Víťazný typ.

      Potom však prišiel druhý rok v profi pelotóne a došlo na to, čo mi všetci hovorili: len počkaj, keď sa ti bude končiť zmluva, aký to bude tlak. Mali pravdu a prichádzalo to rok čo rok. Prišli dojazdy, ktoré mi nevyšli, skončil som štvrtý alebo piaty. A ak nevyhráte alebo neskončíte aspoň na pódiu, nahradia vás.

      Už dávno som nepatril k lídrom. Síce som do svetovej cyklistiky vstúpil ako nádejný šprintér, no nedokázal som to potvrdiť a zakrátko sa zo mňa stal domestik, pomocník hviezd.
      Keď už nič, chcel som byť aspoň dobrým domestikom. Začal som inak trénovať, zmenil som stravu, schudol som. Nič však nepomáhalo.

      Pokiaľ som pomáhal Peťovi Saganovi, bavilo ma to. Ale keď som mal robiť domestika chlapíkovi, ktorý bol odo mňa len trochu lepší, bolo mi to proti srsti. Bolo to o egu. Nechcel som mu robiť poskoka, keď som na jeho mieste mal byť ja. V tom čase som už jazdil v tíme Bora-Hansgrohe s bratmi Saganovcami a Erikom Baškom, ale cyklistika sa pre mňa stala prácou. A keďže som nikdy nebol veľmi na peniaze, nechcel som tam zostávať len kvôli nim s tým, že by ma môj život cyklistu ubíjal. Stále som však makal, ako najviac sa dalo. Bez výsledku. Zlomom mala byť Vuelta 2017. Vraj keď cyklista absolvuje trojtýždňové preteky, zmení ho to. Kariéra sa preklopí.
      Bol som v životnej forme. Dostal som sa pod sedem percent telesného tuku, prvýkrát v živote som mal menej ako 70 kíl. Už pred začiatkom pretekov som však cítil, že na mňa niečo lezie. Po druhej etape sa to ukázalo – črevná viróza. Vygrcal som úplne všetko. Vueltu som nedokončil.
      Keď som videl program na ďalšiu sezónu, vedel som, že som odpísaný. Nenominovali ma na žiadne poriadne preteky. A Vueltu mi vytkli ako moju chybu. Nepoviem, keby som nachladol, za to by som mohol. Ale že som chytil vírus? Snažil som sa, ako najviac som vedel, ale ono sa to nezlepšovalo. Zhoršovalo sa to. Malo to ešte zmysel robiť?

    • Pre radikálny krok som sa rozhodol sám. Vždy som bol taký. Svoje by vám o tom povedali moji rodinní príslušníci. Nežil som život zrovna podľa šablóny.
      V roku 1992 som sa narodil v Prahe českým rodičom. Čoskoro sme sa presťahovali do kanadského Toronta, kde sa však z otca vykľul ťažký alkoholik. Mama si potom našla Slováka, ktorý vlastnil cyklistický obchod. Keď som mal dvanásť, ovládal som len angličtinu a my sme sa presťahovali na Slovensko, nevlastný otec zdedil dom v Dolnom Hričove neďaleko Žiliny. Lenže aj on sa ukázal ako alkoholik.

      Mal som 15, keď sa mama rozhodla vrátiť do Kanady. Ja som však nechcel ísť. Vyhrával som preteky a vedel som, že s cyklistikou to niekam môžem dotiahnuť. A keby som sa vrátil do Kanady, kariéra by bola fuč, stal by sa zo mňa vysokoškolák. Ako všetci v rodine. Mamu som uprosil, aj keď to pre ňu bolo extrémne náročné. Dohoda znela nasledovne: skúsim sa presadiť v cyklistike a ak to nevyjde, vrátim sa do Kanady a vyštudujem vysokú školu.

      Už ako 15-ročný som sa stal dospelým. Skamarátil som sa s Peťom Saganom, sadli sme si vďaka tomu, že ani jeden sme nepochádzali zo zrovna ideálneho rodinného prostredia. Ani peňazí nebolo na rozdávanie. Býval som na internáte v Žiline, cez víkendy som jazdil po pretekoch, u (nevlastných) starých rodičov som prespával minimálne. Odsťahoval som sa od nich hneď, ako sa dalo. Vtedy som si hovoril, aj keď to znie nepekne, že nechcem skysnúť na dedine vyberaním zemiakov. To nie je nič pre 18-ročného chalana, ktorý chce dobyť svet. Aj keď teraz sa na to už pozerám inak a s tými zemiakmi im rád prídem pomôcť. Spravil som si trojročnú učňovku, no maturitu som už nestihol. Stál som pred veľkým rozhodnutím. Keďže som bol vtedy v štátnej Dukle Trenčín, nemohol som byť jej zamestnancom len tak popri škole. Buď teda budem cyklistom naplno a budem mať od Dukly minimálny (ale aspoň nejaký) zárobok, alebo si môžem dokončiť školu.

      Peťo je o dva roky starší a vtedy už bol profíkom a začalo sa mu dariť, vyhrával preteky. V rozhodovaní mi to strašne pomohlo. Dovtedy som profesionálnych cyklistov vnímal ako nadľudí, mimozemšťanov. A zrazu ich môj kamoš zo Žiliny dokáže zdolávať. Tak prečo nie aj ja? Rozhodnutie bolo jasné. Ak som chcel byť niekedy profesionálnym cyklistom, na škole som už nemohol zostať. Navyše, darilo sa mi. Ukázalo sa to ako správne rozhodnutie. Školu si môžem dokončiť kedykoľvek.

    • Možno sa pýtate, prečo som mal potrebu povedať vám všetko o svojich rodinných pletkách. Myslím si, že rozhodnutie ukončiť profesionálnu športovú kariéru úzko súvisí s tým, ako som sa zachoval v rodinnom prostredí. Som zvyknutý rozhodovať sám o sebe a nespoliehať sa na to, že ma niekto bude celý život viesť za ručičku. Vždy som si sám vybral, čo robiť, aby ma to bavilo, a zároveň som sa aj uživil.

      Chcel som z tej bubliny vystúpiť. Kým som bol na pretekoch alebo trénoval, bolo to fajn. Keď som ale bol sám, pýtal som sa sám seba, či je toto moja cesta. Či chcem skončiť ako 35-ročný športovec, ktorý zrazu nevie, čo so svojím životom, lebo nič iné okrem šliapania do pedálov nevie robiť. Takých poznám viac.

      Príležitosť na únik prišla celkom rýchlo a jednoducho. Napriek tomu, že som v tíme nepatril k top jazdcom, šéfovia sa chodili radiť nielen s hviezdami, ale aj so mnou, pokiaľ išlo o marketingové aktivity. Vraj mám dobré nápady. Niekedy v období tohtoročných klasík sme sedeli s tímom na pive, keď začali rozprávať o špeciálnom programe, ktorý chystajú pre aktuálnych a potenciálnych sponzorov. Hľadali spôsob, ako im ukázať zákulisie tak, aby sa cítili ako VIP hostia. Bolo to obdobie, keď som hľadal núdzový východ a zrazu sa predo mnou rozsvietil piktogram. Manažéra Ralpha Denka som sa spýtal, aké sú moje možnosti, či môžem byť pre tím prospešný aj inak ako v sedle bicykla. Chcel som skúsiť tento program.

      Pochopil ma. Síce nikdy nebol profesionálny cyklista, ale keď mal 25 rokov, rozhodoval sa, či zostať cyklistom, alebo sa vydať na cestu biznisu. Ukončenie kariéry mi výrazne uľahčil. Neviem, ako by som to zvládol, keby som nemal istotu práce a príjmu. Keby som mal pred sebou len to, že skončím a neviem, čo bude ďalej, asi by som sa nerozhodoval tak ľahko.

      Dostal som trojročnú zmluvu. Nič lepšie sa mi nemohlo stať, mám čas oťukať sa v brandži. Čo by za takúto príležitosť dali ľudia, ktorí študujú športový manažment a aj tak sa nikdy nedostanú tak vysoko? Ja nemám ani maturitu. Popritom sa stíham venovať cyklistike trochu inak ako predtým. Rozhodol som sa, že sa pustím do pretekania v novej a už teraz extrémne populárnej disciplíne enduro. Kým zjazd aj XCM pomaličky upadajú, enduro rastie. Ide o akýsi mix zjazdu a cross-country, ktoré poznáte z olympiády. Nie sú v ňom také šialene nebezpečné úseky ako v zjazde a ide v ňom viac o výkon. Tak som si povedal, že pridám už „len“ techniku horských bicyklov. V endure sa síce netočia také peniaze ako na ceste, ale najlepších 50 jazdcov sa dokáže uživiť tak, aby okrem toho nemuseli robiť nič iné. To neznie zle, hlavne, ak popri tom budem stíhať aj iné aktivity.

      Môže to byť pekný príbeh – cestný cyklista sa zmenil na enduro jazdca. Pretože o nás cesťákoch si všetci myslia, že nevieme jazdiť, vraj sme len ťažné kone. Niečo na tom bude a ak dokážem zvládnuť túto disciplínu, bude to obdivuhodné.

    • Mám iný život. Toto leto som si ako fanúšik alternatívnej hudby a umenia prvýkrát v živote mohol užiť letný festival. Inokedy sa to nedalo, buď som pretekal, alebo trénoval. Žilinu už konečne môžem označiť za svoj domov. Keď som jazdil, vo svojom byte som z celého roka strávil dva mesiace. Nikam sa už nemusím ponáhľať a nikomu nič dokazovať svojimi výkonmi.

      Robím si veci tak, ako chcem, som slobodný. A aj keď som mal chvíľku, keď som pochyboval o tom, či som spravil dobré rozhodnutie, teraz som si už istý. Budem robiť charitatívne projekty, organizujem cyklistické udalosti v Žiline. Mám pocit, že komunite dávam oveľa viac ako predtým, keď sa to viac točilo okolo mňa.

      Teraz vidím, že svet je oveľa väčší, ako som predpokladal. Ženie ma to dopredu.

  6. MVDP pojede Flandry 2019!
    „Gent-Wevelgem, Dwars door Vlaanderen, Ronde van Vlaanderen and De Branbantse Pijl“
    Ideálně i s pomocníkem Toupalikem ;-)
    https://cyclingmagazine.ca/sections/news/mathieu-van-der-poel-to-make-tour-of-flanders-debut-in-2019/

    • Tak to je bomba a o důvod víc Flandry netrpělivě vyhlížet. Jestli pojede i Van Aert a Nibali, kteři se hodně zajímavě ukázali už letos, tak „tradiční“ favorité asi nebudou mít před startem úplně klidné spaní {mail}

      • Starsia info..aj to ze Van Aert ide aj Flandry aj Roubaix. Mlade pusky mozu prekvapit, hlavne Van der Poel, ktory bol (nielen) na cesta vacsinou lepsi ako Van AERT. uvidime co urobi dlzka zavodu. Nibali moze maximalne favoritovi rozbehnut podareny unik 😁

        • Alex forever

          Nikdy bych nepodceňoval Žraloka, je to cyklista par excelence!
          Ještě nám předvede pár úžasných výkonů, na to bych si vsadil.
          Kdo z vás tipoval, že je schopen tak vypálit rybník všem ostatním na loňské Primaveře? Nikdo – ani já ne {devil}

  7. Adam Toupalik.
    Ujasnění trochu nejasne situace ohledně jeho týmu.
    Uzavřel svou CX sezónu 2018/2019 již nyní, od 01.01.2019 bude opět závodit za PCT Corendon-Circus po boku MVDP.
    https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=2270790506306120&id=183256225059569

  8. Alex forever

    Vypadá to na velkou předsezónní pohodu! Tak ať to Romanovi konečně vyjde {beer}

    Příloha: RK

  9. Dnes proběhla TK Correndon-circus s představením kádru a závodního programu, pro nás velice špatná zpráva není v ní Adam Ťoupalík, tak uvidíme co se dozvíme…

Leave a Reply